Zadání semináře
Za domácí úkol pro Vás budu mít několik různých zadání a Vy si vyberte pouze jedno.Vypracování
Rytiersky autobus
Som Julitta Asarová a založila som Rytierský autobus. Málo kto o tom vie, no je to tak.
Bolo to roku 1835, na oslavu mojich 15 narodenín. Bola som piatačka na strednej škole čarodejníckej na Rokforte (pozn. Bradaviciach) a prislúchal mi titul hlavnej prefektky. Pochádzala som z čisto čarodejníckej rodiny, no nebola som po nikom z príbuzných – klobúk ma vybral do Bifľomoru (pozn. Mrzimoru), z čoho boli rodičia dosť značne sklamaní, nakoľko skoro každý, okrem pár výnimiek z rodiny chodili do Bystrohlavu (pozn. Havraspáru). Ja som však bola nadmieru spokojná, mala som tu veľa priateľov a všeobecne som bola veľmi obľúbená. Chcela som pre študentov niečo urobiť...niečo, za čo by mi prislúchala sláva aj a hlavne po smrti. Raz, vo štvrtok večer som išla neskoro spať, ešte som kontrolovala klubovňu. Keď som už spala, sníval sa mi akýsi čudný sen, že ma naháňala zabijácka veverička po hrade. A potom to prišlo. Snívala som o nejakom autobuse, ktorý mal najmenej dvesto poschodí a prevážal študentov kade tade. Ráno bola voľná sobota, študenti išli na výlet a ja som musela ostať na hrade strážiť žiakov, ktorí na výlet ísť nemohli. Sedela som v klubovni a čítala nejakú knihu o upíroch z knižnice. V tom som si spomenula, čo sa mi snívalo. Hlasno som sa rozosmiala, celá Bifľomorská klubovňa na mňa hľadela. Prišiel mi však okrem veveričky na rozum aj autobus. Vybehla som hore do izby a naškicla som na nový pergamen autobus zo sna. Mal sedem poschodí a bol jasne žltý. Uvedomila som si, že sedem poschodí by bolo asi priveľa a skresala som to na štyri. Dlho som o tom premýšľala, až sa mi na čele vytvorili hlboké vrásky. Bolo mi jasné, že teraz by som nedokázala vyprodukovať tak silné čary na zostavenie pevného, trvajúceho telesa. Čítala som teda niekoľko rokov Transformáciu predmetmi, Transfigurácia pre pokročilých, či Premiestňovanie – problém dnešnej mládeže. Po ďalších piatich rokoch som sa stala profesorkou Premiestňovania a teleportácie. Vďaka rozšírenej praxi som nadobudla veľa informácii a bola som konečne plne schopná vybudovať autobus. Môj autobus.
Dnes už je to desiatý rok, čo funguje Rytiersky autobus – pre mládež dnešnej doby Juli 3 000. Je prekrásny, žltý a štvorposchodový, presne ako na náčrte spred šestnástich rokov. Zohnala som pár naozaj milých čarodejníkov orientujúcich sa na tento smer a spoločne sme autobus pracne vybudovali. Funguje na princípe, že každý študent má vštepený do mysle kód, ktorým autobus možno privolať. Nie je neviditeľný, to nie, len ho muklovia nevidia. Študenti ho vidia vďaka čarám, ktoré sme na povolenie ministerstva mágie mohli na študentov použiť.
Teraz už som dávno mŕtva a všetci vynájdenie tohto autobusu prikladajú za prácu istému čarodejovi, ktorý na mňa chcel použiť zabúdacie zaklínadlo - Obliviate, no namiesto toho ma nešťastne zabil. O pravom budovateľovi, teda mne vie len pár potomkov mojich kamarátov, ktorí mi tento prístroj pomohli vybudovať.
Teraz už síce prešiel rôznymi zmenami, je fialový (brrrr)a má len tri poschodia. Funguje už na inom princípe, no stále je to môj úžasný Rytierský autobus!
2.10.2015, Willow Spielberg
