Zadání domácího úkolu
O Itálii by se toho dala napovídat spousta. Proto pokud máte nějakou myšlenku, se kterou se rádi podělíte, tak můžete. Můžete tedy sepsat práci o Itálii, o čemkoliv, co s ní souvisí. Můžete psát mudlovská či kouzelnická fakta, můžete se podělit o své vlastní zážitky, určitě už víte, že to vítám s nadšením (a případné fotky taktéž!).
Kdo by tápal a nevěděl, o čem psát, může se nechat inspirovat některým z následujících témat:
- Většina měst byla kouzelnických. Co se stalo, že teď tam už vládnou mudlové?
- K čemu využívali kouzelníci Koloseum?
- Najděte další psychologické pokusy, které vznikly právě v Benátkách
- Kteří slavní kouzelníci pocházejí právě z Itálie? (Můžete zkusit najít, ovšem klidně si vymyslete)
- Romantický výlet do Říma (Itálie) po kouzelnicku/mudlovsku
Ať už budete psát o čemkoliv, vaše práce bude mít alespoň tři palce.
Vypracování
Táto úloha je iné než tie moje doterajšie. Toto je skôr akési chaotické vyznanie o Taliansku ;)
Taliansko - krajina pizze, cestovín a futbalu. Krajina, do ktorej keď sa zamilujete, je to navždy. Mňa síce Taliansko neočarovalo natoľko, ako Chorvátsko a Francúzsko, ale jednoznačne by som sa tam chcela vrátiť. Pokojne aj hneď. Je to krajina s úžasnou históriou, pamiatkami, ktoré dýchajú históriou, atmosférou.
Keď sa povie Taliansko, ako prvé si spomeniem na svoj zácvikový sprievodcovský zájazd v tejto krajine. Potom je to Rím a nakoniec pizza.
Zácvikový zájazd - to bolo niekoľko dní neopísateľných zážitkov, úžasnej atmosféry talianskych miest, skvelej partie mladých (i trošku starších) ľudí, a najmä skúseností a prekonávania samých seba. Písal sa rok 2002. Hoci sme niekoľko dní poriadne nespali, teplé jedlo sme mali asi raz (aj to sme si ho museli v provizórnych podmienkach sami navariť), nachodili sme neskutočné kilometre, neľutujem ani sekundu, ktorú som tam prežila.
Navštívili sme také miesta, na ktoré by som sa sama s najväčšou pravdepodobnosťou nedostala, keďže Taliansko som nikdy veľmi nepreferovala (s výnimkou Ríma), a som za to vďačná.
Navštíviť Benátky, Rím, Elbu, Florenciu, Pisu pod vedením kvalifikovanej sprievodkyne, s partiou podobne "postihnutých" ľudí bolo oveľa zaujímavejšie, ako plahočiť sa po Ríme s rodičmi a sestrou, keď sme boli odkázaní sami na seba.
Benátky boli splnením môjho sna. Vždy som ich chcela vidieť, a plaviť sa gondolou. Aj keď typickú gondolu sme neskúsili, aj tá plavba "MHD" cez kanál bol neopísateľný zážitok. Bohužiaľ, do Benátok sme dorazili kvôli poruche autobusu po ceste so značným meškaním a tak sa naša prehliadka Benátok zmenila na zbesilú rýchloprehliadku mesta. No čo už, nič nemôže byť dokonalé.
Hovorí sa, vidieť Rím a zomrieť. Ja s týmto tvrdením absolútne nesúhlasím. Bola to pre mňa druhá návšteva Ríma, ale rozhodne som z toho mesta nevidela všetko. Veď to sa v priebehu pár hodín, resp. dvoch dní čo som tam strávila s rodičmi, ani nedá. Za jeden deň sa toho dá absolvovať žalostne málo. Anjelský hrad, Vatikán, Španielske schody, Senátorský palác, Forum Romanum, Koloseum. To, čo som vidieť chcela (Sixtínska kaplnka, napríklad), na to nebol čas. Ja sa teda rozhodne ešte umrieť nechystám, a do Ríma sa túžim vrátiť. A verím tomu, že sa mi to ešte podarí, veď nie nadarmo sa hovorí, že všetky cesty vedú do Ríma...
Ešte jedna perlička. V Ríme sa mi roztrhli sandále. Tuším mi n ne niekto skočil. Nemala som poruke druhpú obuv, tak som musela celý deň chodiť s polepenými sandálmi. Chvalabohu, naša sprievodkyňa Slávka mala lepiacu pásku :-D. Keď sa budúce kolegyne - sprievodkyne rozhodli vbehnúť do nejakých tých butikov a iných nóbl obchodov, po pár minútach som odtiaľ letela ako s nasoleným zadkom. Som si pripadala absolútne trápne, snoriť po takých obchodoch s topánkami, ktoré sa mali každú chvíľu opäť rozpadnúť. Vidina, že v Ríme zoženiem nejaké lacnejšie topánky, sa rozplývala každou minútou... Nakoniec som tie prekliate sandále vyhodila na Elbe a domov som prišla v teniskách.
Elba. Kapitola sama o sebe. dovtedy som na žiadnom ostrove nebola a plavba trajektom bola zaujímavá. Aj keď, celý trajekt na Elbu som prespala :D. Tak som si aspoň vychutnala potom ten spiatočný.
Elba je "napoleonovský" ostrov, aj tie pamätihodnosti sú zväčša späté s Napoleonom. Rozlohou nie je veľký poľahky ho celý prejdete bez problémov. Boli sme tam na jar pár dní po veľkej noci, keď už všetko kvitlo, bolo teplo, ale do sezóny ešte ďaleko. Škoda, bolo by príjemné vidieť Elbu v turistickom rozkvete. Páčilo sa mi, že má dve pláže. Aj kamienkovú "dalmatínsku", aj piesočnú. Dovolenkár si môže vybrať a chodiť na pláž podľa nálady :D.
Návšteva Pisy bola pre mňa trošku sklamaním, to musím priznať. Od šikmej veže som akosi podvedome čakala niečo viac. Ale aby som nebola za nevďačnú, mestečko je úžasné.
Naopak, Florencia na mňa zapôsobila, bola asi najväčším prekvapením celého zájazdu. Z toho mesta úplne sála história, atmosféra umenia. Škoda, že práve tu mi došiel film vo foťáku a veľa fotiek z nej nemám. Stihla som odfotiť iba baziliku Santa Croce a pohľad na mesto z Michelangelovej vyhliadky. Apropo, tá vyhliadka. Počas individuálnej prehliadky sme sa tam vyštverali s partiu niekoľkých ľudí, a keď sme sa potom vrátili do autobusu a Slávka nám zahlásila, že za to, že sme boli celý deň dobrí, má pre nás prekvapenie. A zaviezli nás AUTOBUSOM na tú vyhliadku! My štyria, čo sme si to pred pár hodinami aktívne a na vlastnú päsť vyšľapali aj zošľapali sme mysleli, že nás porazí :D Všetci ostatní sa tam pohodlne odviezli :D.
Ľutujem len jedno, že sme na tie mestá nemali viac času. Celý deň v Ríme, pár hodín v Pise či Florencii, pár dní na Elbe je hrozne málo. Uznávam, ten zácvik bol skôr zameraný na získanie sprievodcovských zručností, schopnosti riešiť rôzne nepredvídateľné situácie, akýsi výcvik v teréne, nie na spoznávanie talianskych krás. A práve preto by som sa raz do Talianska ešte rada vrátila. Navštíviť všetky tie miesta ešte raz pripomenúť si tie zážitky, atmosféru a pokojne si všetko prejsť ešte raz.
Pripájam aj zopár fotografií, viac ich nájdete na http://mariakalincova.blog.cz/0910/z-mojich-sprievodcovskych-cias v druhej polovici článku ;)