Zadání soutěže
Vážené hradní osazenstvo,
nedávno jsem narazila na vskutku pozoruhodné přirovnání. V rámci hodnocení jistého nejmenovaného filmu kritik prohlásil přibližně následující:
"Snažit se o legitimní rozbor tohoto filmu by bylo jako se snažit napsat disertační práci o krajíci chleba."
Přestože tímto autor chtěl hlavně poukázat na nízkou kvalitu hodnoceného filmu, ve mně to probudilo zvědavost - jak by asi taková práce vypadala? Je to skutečně tak nereálné?
Vaším úkolem v této soutěži bude se o něco podobného pokusit. Napište pojednání o krajíci chleba. Podobně jako v citaci samotné se snažte o serióznost hodnou eseje či některé z našich kouzelnických zkoušek.
Vaše výsledná odměna se bude odvíjet od celkové délky, kvality a originality. Prostě jen dlouhý text bez hlavy a paty vám vysokou odměnu nezaručí.
Minimální délka je alespoň 5 palců, maximální délku neomezuji.
Hodně trpělivosti a inspirace!
Vypracování
Krajec chleba
Obsah práce:
1. Úvod
2. História
2.1.Od semienka po krajec
2.2.Krajec chleba u Slovákov a Čechov
2.3.Povery a zvyky
3. Chleba a jeho krajec
3.1.Farba a jej druhy
3.2.Tvar
3.3.Časti
3.4.Krajec v iných kultúrach
3.5.Špeciálne sviatočné formy
4. Všeobecné použitie
4.1.Dodatkové použitie
5. Štádium post mortem
6. Krajec chleba vs. polovička rožka
7. Záver
1. Úvod
Krajec chleba. Jedno slovo a toľko toho čo o ňom môžeme povedať. Krajec chleba nie je len bežnou potravinou na našom tanieri, dokonca ani výstavným produktom v obchodných regáloch. V priebehu rokov sa stal našou dennou súčasťou ale ak sa na neho pozrieme trochu podrobnejšie, zistíme, že má bohatú históriu, mnoho tvárí ktoré nám ponúka a inú formu v ostatných kultúrach/náboženstvách. Samotný krajec dokonca obsahuje aj výživovú hodnotu, o ktorej mnoho dietológov nechce počuť. V mojej práci sa taktiež dozviete o jeho využití post mortem a ponoríme sa aj do mnohoročného súboju, ktorý prekonal aj tridsatročnú vojnu, krajec verzus polovička rožku.
2. História
História krajcu chleba siaha až do ďalekého obdobia historicky a celosvetovo označovaného ako pravek. Ak by sme chceli byť ale presnejší, nakoľko obdobie praveku trvá niekoľko miliónov rokov, vyčlenili by sme prvý kontakt s krajcom chlebu v jeho primitívnej forme od mezolitu až po neolit. Z historického hľadiska je mezolit obdobím, ktoré predstavuje hospodársky aj kultúrne záverečnú fázu paleolitického hospodárstva. Taktiež je to obdobie, kedy sa klíma už v rámci možností ustálila a ľudia prestali žiť v blízkosti jaskýň, ale častejšie obývajú otvorenú krajinu. Tam sú si nútení stavať svoje prístrešky, obrábať pôdu aby mohli pestovať plodiny a domestifikovať ďalšie zvieratá na ich prežitie. Avšak poriadnu a prvú formu krajec chlebu dostáva až s príchodom neolitickej revolúcie, ktorá so sebou priniesla niekoľko užitočných nástrojov a myšlienok.
2.1. Od semienka po krajec
Prvé semienka nášho finálneho produktu majú pôvod už v samom mezolite. Mezolit ako taký bol veľmi krátky a veľmi rýchlo ho vystriedal neolit v dôsledku nerovnomerného vývoju kontinentu. Rozdiel oproti paleolitu bol v tom, že ľudia už nemuseli cestovať za potravou, nemuseli žať len to čo samo vyrástlo bez ich pričinenia a neustále zápasiť o prežitie. V tejto fáze si sami vedeli aspoň malú časť ich obživy dopestovať, no nevedeli ju ďalej spracovať. Preto obilie, ktoré zasiali a neskôr zožali (aj v tej dobe už existovala nie až taká perfektná náhrada kosáku, ktorý sa plne vyvinul a objavil na scéne v neolitickej revolúcii.) jedli v surovej forme. Niektoré pramene avšak uvádzajú, že si ich vedeli aspoň trochu rozdrviť a následne aj opražiť. S príchodom neolitu a neolitickej revolúcie sa všetko zmenilo. Postupne sa za pomoci dvoch kameňov naučili rozomlieť zrná, trením sa spodný kameň prehlboval až sa pomaly premenil na misku a horný kameň nahradila kamenná tyčka. Zdá sa vám to povedomé? Skutočne je, pretože práve tu má pôvod aj náš známy a dnes používaný mažiar. Týmto nám vznikala múka, ktorá sa miešala s vodou a piekla sa na rozžeravených kameňoch alebo v popole. Tak vznikali chlebové placky. Z pečenia na kameňoch sa neskôr vyvinula pekárska pec a tu už má finálnu podobu náš chleba a z neho odrezaný krajec. Čo je avšak zaujímavé je to, že ako prvé sa začali venovať pekárskemu remeslu až staroveké civilizácie (Peržania, Babylončania, Asýrčania ale aj Feničania).
2.2. Krajec chleba u Slovákov i Čechov
Slováci aj Česi sú odnedávna známi ako pohostinné národy pre tých, ktorí prichádzajú s dobrým úmyslom. Do obidvoch našich kultúr už od Veľkej Moravy patrí zvyk, uctiť si významnú návštevu krajcom chlebu a soľou. Prečo ale krajec chlebu a soľ? Samotný bochník chleba je symbolom života a soľ zdravia. V Rusku sa ešte za dôb cárov a cárovien vítali predstaviteľmi mesta chlebom a soľou na ich počesť. Do 18. storočia, kedy sa chlieb oficiálne dostal do nášho každodenného jedálnička, bol braný skôr ako lahôdka. Síce bol našim každodenným jedlom už od samotného praveku, no svoje prvenstvo a neodmysliteľnú súčasť si vybudoval až o niekoľko tisícročí neskôr.
Miernu zmenu tohto uvítacieho rituálu zaviedol exprezident Slovenskej republiky, Rudolf Šuster. Dodnes je známy pre vlastnú 52-percentnú drienkovicu, ktorá podľa neho liečila všetky neduhy. Za jeho pôsobenia dostala drienkovica významné postavenie, nakoľko sa postavila na piedestál vítacieho rituálu. Prvotne bola len „doplnkom“ ku krajcu chleba a soli, neskôr sa stala jedinou a výhradnou vítacou jednotkou a chlieb so soľou padli do zabudnutia. Vrátili sa nazad až s novým prezidentom.
2.3. Povery a zvyky
Chlebu a jeho krajcom sa už od nepamäti prejavuje veľká úcta vďaka tomu, že bol vnímaný ako „boží dar“. Veľká pozornosť sa venovala jeho príprave ale aj jeho konzumácií.
Už len počas prípravy sa zvykol sedemkrát požehnať. Prvýkrát keď sa zarábal kvas, druhýkrát keď sa začalo miesiť cesto, tretí raz keď sa cesto miesilo, štvrtý raz keď sa váľalo do slamienky, piaty raz na lopate pred pecou, šiesty raz keď sa posledný peceň vložil do pece a siedmy raz keď sa prvýkrát krájal na krajce. Význam samotného požehnávania bol prostý, aby sa počas práce dobre darilo a aby výsledok bol chutný a vydarený.
Známou poverou je aj miesenie chleba mladým dievčaťom. Keď ho miesilo po prvýkrát a cesto puklo, hovorilo sa že dostane muža v čižmách, avšak ak nepuklo v papučiach. Narážalo sa na sociálne postavenie pričom ak pukol vydala by sa za pána ale ak by nepukol tak za sedliaka. Ak sa jej pri pečení chlieb rozpukol, malo prísť nešťastie.
Povery ale neobišli aj skúsené gazdiné, nakoľko ak chleba zabudli v peci a ten im následne zhorel, znamenalo to, že čoskoro zomrie.
3. Chleba a jeho krajec
Krajec chleba je veľmi zaužívaným výrazom v našom každodennom živote. Okamžite si vieme predstaviť ako vyzerá, ako chutí a čo to vlastne je. No predsa aj taký krajec nie je vždy ten istý krajec. Sú medzi nimi mierne odlišnosti, ktoré si rozoberieme v nasledujúcich podkapitolách.
3.1. Farba a jej druhy
V našej kultúre alebo teda podľa obchodných reťazcov, rozoznávame niekoľko druhov krajcov chleba. Môžete si povedať, že sa predsa jedná stále o krajec chleba, tak v čom je rozdiel? Rozdiel je práve v zložení onoho krajca chleba a jeho následnej chuti. Primárne delenie určujeme podľa farby. Pre laikov zjednodušene: svetlý, hnedý a tmavý. Toto delenie je rokmi zaužívané a podľa môjho skromného názoru sa najviac vyskytuje u pánskeho osadenstva planéty. Ak by sme si to previedli na iný sortiment, napríklad sprchové gély spoločne so šampónmi, vyzeralo by to z ich pohľadu takto: na telo, na vlasy (poprípade tzv. „all in one“). Nezaoberajú sa už tým, či je to na mastné, suché alebo poškodené vlasy. Nezaujíma ich či je to na citlivú pokožku alebo pre bežnú. A práve tu sa dostávame k jadru druhej veci – druhom krajcu chleba. Ako majú šampóny svoje poddruhy krajce chlebu majú svoje druhy. Za kategóriu svetlý je to ražný, kváskovo-semienkový, kváskový, kváskovo-pšeničný, pšeničný, pšenično-ražný, zemiakový a špaldový krajec chlebu. Štafetu tmavých preberajú len dvaja kandidáti a to ražný a kváskový. Za skupinu hnedých tvz. viaczrnných si dovolím uviesť plnozrnný a celozrnný.
Tu nám druhy krajcu chleba samozrejme nekončia. Okrem nich máme totiž aj náhrady, avšak tie sa už nedajú považovať za krajec. Preto si ich len spomenieme: Knäckebrot, Polystyrénové chlebíčky a sucháre.
3.2. Tvar
Okrem rozoznávania druhu, čo nám miestami môžu prísť ľahšie Lektvary, rozoznávame aj tvar. V tomto prípade začneme od samého pôvodcu krajcu a to u chleba. Práv tu rozoznávame tri základné druhy: guľatý, oválny alebo kvádrový.
Podľa vyššie spomínaných tvarov nám samozrejme ale závisí aj tvar samotného krajcu po odrezaní nožom. Týmto si dovolím pozdraviť barbarov, ktorí chleba lámu a žiadny pekný tvar im nevznikne z vlastnej hlúposti. Nerozumejú bohužiaľ umeniu krajca chlebu. Po odrezaní samotného krajcu sa tvar zachováva len u jedného prípadu a to u kvádrového. Nie nadarmo sa hovorí, že z kvádru trojuholník neurobíš. Krajec guľatého chleba sa po odrezaní podobá skôr na ovál než na guľu. Za to pomenovanie tvaru pre krajec po odrezaní od oválneho chlebu dodnes nemáme. Perfektný ovál totiž kazí buď jedna rovná stena alebo dokonca prepadnutá stena. Nevešajte avšak hlavu, ak niekomu budete chcieť popísať ako vyzerá onen krajec, spomeňte si na steak alebo poriadny flák mäsa v rozprávkach.
3.3. Časti
V bežnej terminológií má krajec chlebu len dve časti: kôrku a stred. Na tomto sa nedá nič odškriepiť, no s vývojom samotného krajcu a taktiež vývojom obyvateľstva na planéte dostalo delenie krajcu nové rozmery. Za hlavné zásluhy sa v tomto môžeme poďakovať našim milým ratolestiam, ktoré sú niekedy na zabitie a nerudným dôchodcom, ktorí nechodia nakupovať počas vyhradených hodín pre seniorov.
Oficiálne delenie:
Z detského pohľadu nie je chleba až tak populárny. Omnoho radšej majú rožky, pretože nemajú kôrku. Už tu si môžeme všimnúť prvý problém a to, že mnoho mamičiek svojim ratolestiam daný svár nechutenstva orezáva. Ostane nám teda chutný mäkký stred. Dá sa na tom niečo pokaziť? Verte, že dá. Niektoré chleby majú v sebe celé semiačka rasce. Je to bežná surovina, ktorá sa do chleba musí pridať. Bohužiaľ po odrezaní nám ostanú v samotnom krajci a pri rozkusnutí sa nedostaví pôžitok ale nočná mora. Detské delenie by sme preto mohli zhrnúť do troch kategórií: orezať kôrku, fuj rasca – vypitvať, mňam chutný krajec (rozumej mäkký stred).
Detské delenie:
Z pohľadu seniorov je delenie zjednodušené a mohli by sme si ho vysvetliť už len na vete: „To je tvrdé ako žula.“ Za roky praxe s najstaršími rodinnými príslušníkmi som došla pozorovaním k záveru, že len nahradili pojmy nášho klasického delenia. Kôrka bola predefinovaná na tvrdé a stred na mäkké.
Seniorské delenie:
3.4. Krajec v iných kultúrach
Ak sa na krajec chleba pozrieme do iných kultúr, zistíme, že tam má väčšinou inú formu nakoľko sa vďaka poľnohospodárskym podmienkam a plodinám vyvinul inak alebo dokonca má v sebe ingredienciu, ktorá by bola v priamom rozpore s náboženstvom. Medzi krajce chlebu z iných kultúr patrí:
Pita – pšeničný arabský chlieb, ktorý je v tvare placky a je pripravovaný z kvasníc a múky. Najčastejšie by sme ho mohli nájsť v krajinách blízkeho východu a stredozemia. Účel pity je naozaj všestranný. Môžeme si ju namáčať do omáčok alebo hummusu. Okrem toho si z nej môžeme pripraviť dokonca aj sendvič, čo môžem potvrdiť z vlastnej skúsenosti nakoľko ide dobre od seba oddeliť aj bez použitia nožu.
Tortilla – je to mexická nekysnutá kukuričná placka, ktorú môžeme podávať plnenú rôznymi druhmi mäsa a šalátov či ďalšími náplňami. Pred jej naplnením sa potierajú štipľavými omáčkami. Podľa náplne máme dokonca aj poddruhy tortilly – Tacos (zrolovaná tortilla mäsom a omáčkou salsa), Quesadilla (syrová alebo zeleninová náplň) a Enchiladas (preložené tortilly naplnené hydinovým mäsom). Enchiladas sa následne delí ešte na dva menšie poddruhy a to a la Suiza (zapečená s kyslou smotanou), entomatadas (s paradajkami) a enfrijoladas (s fazuľovou kašou).
Seytt rúgbrauð – islandský chlieb zo žitnej múky, pôvodne pripravovaný v horúcej zemi kde sa varil zahrabaný viac ako 48 hodín. V dnešnej dobe sa pripravuje v rúre, ktorá je nastavená na nízku teplotu. Výsledkom dlhého pečenia je následne tmavý, takmer čierny chlebík hutnej konzistencie a sladkej chuti.
Maces – krehký nekvasený židovský chlieb, ktorý sa podáva na sviatok Pesach. Počas tohto sviatku nesmú jesť židia nič kvasené, preto majú túto náhradu. Má guľatý alebo aj hranatý tvar a je bežne dostupný aj v potravinových reťazcoch. Jeho najbežnejší tvar bol práve guľatý ale od roku 1875 sa v Anglicku objavuje hranatý tvar.
Chlebová placka – aj dnes si môžeme nájsť predchodkyňu nášho dnešného krajcu chleba. Okrem obchodov ju dokonca stále vyrábajú beduíni obývajúci púšte. Ručne miesené a tvarované cesto pečú v provizórnych peciach, ktoré sú vlastne len zhlukom tehiel, v ktorých strede je menšia pahreba. Na palive (väčšinou živočíšneho formátu – ťaví trus) je umiestnená menšia kovová platňa na ktorej sa finálne pečie placka.
3.5. Špeciálne sviatočné formy
Okrem obyčajných a iných kultúrnych druhov krajcu chleba máme aj jeho sviatočnejšie formy, ktoré v dnešnej dobe už nie sú až tak známe. Napriek tomu by som si ich dovolila aspoň okrajovo spomenúť.
Radostník – tento chlieb sa piekol pri dvoch významných udalostiach a to pri sobáši alebo narodení dieťaťa. Dával sa ako odmena matke za pôrod. Ak pôrod prebiehal s ťažkosťami priložil sa rodičke na brucho, čo malo pôrod uľahčiť. Pri svadbe sa zas podával na svadobnej tabuli. Manželia si ho natreli chlebom a zjedli. Malo to pomôcť k tomu, aby po celý život na seba boli milí a dobrí. Zvyšok chlebu sa rozdal medzi svadobčanov.
Kračún/Kračúnik – piekol sa počas vianočných sviatkov najmä na východe Slovenska. Bol to chlieb (neskôr koláč) zarobený s pramenitou vodou. V niektorých regiónoch sa jedol ešte pred štedrovečernou večerou. Inde ostával počas celej večere ako symbol hojnosti chlebu do ďalšieho roka.
4. Všeobecné použitie
Krajec chlebu má primárne využitie ako bežná potrava pre ľudských obyvateľov našej planéty. Jeho bežné použitie je práve počas našich raňajok, poprípade desiatej. Najčastejšie si ho natierame maslom a pridávame už buď šunku alebo salám podľa svojej chuti. Niektorí ľudia ho obľubujú dokonca aj s klobásou. Nájdu sa samozrejme aj takí, čo jedávajú krajec buď samostatne len s maslom alebo na maslo natrú lekvár. Okrem toho stojí za zváženie aj jeho natretie paštikou.
Okrem vyššie spomenutých využití slúži krajec aj ako doplnok k mnohým jedlám. Z bežných pozorovaní naprieč reštauráciami a stravovacími návykmi mojej rodiny ho môžeme použiť napríklad ako doplnok pri pojedaní tlačenky s cibuľou a octom, k dobrej mäsitej špekačke, štipľavému alebo aj neštipľavému gulášu alebo aj jeho prevedenie na krutóny do cesnakovej polievky.
Vyššie spomenuté príklady sú len čisto ilustračné. Každý človek si ho vie predstaviť k niečomu inému alebo s niečím iným. Môžeme si tu všimnúť neuveriteľnú všestrannosť nášho krajcu.
4.1. Dodatkové použitie
Okrem ľudí krajec ocenia aj niektoré zvieratá, no musíme si dávať pozor ktoré. Vo všeobecnej rovine je známe, že chlieb v žalúdku začne kvasiť pokiaľ ho nestrávia žalúdočné šťavy. Preto je samozrejme mierne nebezpečný pre labute, ktoré kŕmime práve touto potravinou. Nie nadarmo sa hovorí, že všetkého veľa škodí.
Za to ak si spomenieme na našich vodných obyvateľov riek a jazier, tí by nám za kúsok chlebu s radosťou zatlieskali plutvami. Nevadí im totiž, či sú v štádiu post mortem, ku ktorému si povieme viac v ďalšej kapitole, nakoľko pri vhodení do vody im zmäkne. Následne si už len utrhnú malú čiastočku aby si ju mohli zjesť a neskôr sa vrátia nazad. Všimnite si niekedy keď chodíte do vody chlieb ako sa okolo neho tvoria menšie krúžky a tancuje nám valčík na vode.
Okrem rýb by sme si mohli spomenúť aj na prasatá, ktoré niektorí ľudia nazývajú aj ako ekologický kontajner domácnosti. Nie nadarmo sa im tak hovorí nakoľko prasa skutočne zožerie všetko, čo mu nasypeme do válova.
5. Štádium post mortem
Po celej púti, ktorou si krajec prejde od zbierania pšenice, mletia múky, zarábania kvásku a pečenia s následným krájaním sa jeho púť môže skončiť dvomi cestami.
Stvrdnutie je najčastejšou formou a vzniká pri ponechaní krajcu na vzduchu bez možnosti jeho úkrytu v sáčku. Takýto kúsok chleba sa naozaj už zjesť nedá a jeho koniec má preto dva scenáre. Buď ho môžeme rozomlieť na strúhanku alebo nahádzať rybám poprípade vyhodiť do koša. Síce sa vám to môže zdať ako konečné štádium, ale stále vieme z daného kúsku krajcu niečo vyťažiť a previesť to do druhej formy. V strúhanke si môžeme obaliť potraviny pred vysmážaním, ak ho hodíme rybám pekne si ich vykŕmime a následne len stačí nahodiť a jednu si z daného jazera vytiahnuť. Nezabúdajte avšak na povolenie, pretože porybný od daného jazera by z vás radosť veru nemal. Napriek všetkému máme aj možnosť daný stvrdnutý krajec vyhodiť. Zvážte avšak túto možnosť a skúste ho použiť kreatívnejšie. Chýba vám lietajúci tanier? Máte dobrého kandidáta.
Druhé forma post mortem je splesnenie. Najčastejšie k tomuto vývoju dochádza pri zlom uskladnení dokonca zabudnutí. Niekedy si dokonca môžeme všimnúť, že ono splesnenie by mohlo tvoriť nadstavbu pri stvrdnutí. Čo sa s týmto kúskom chlebu dá urobiť ak splesnivie. Nuž v tomto prípade z neho nevyťažíte nič a vašou jedinou možnosťou je jeho vyhodenie do smetného koša. Nie sme ako Alexander Fleming, ktorý vďaka svojej zábudlivosti objavil penicilín. Pre odvážnejších môže plesnivý krajec slúžiť ako bubák na slabšie povahy.
6. Krajec chleba vs. polovička rožka
Súboj krajcu chleba a polovičky rožku netrvá od dávnych vekov. Aby tento súboj začal, museli ľudia najprv vdýchnuť život jeho Nemesis alebo lepšie povedané vynájsť rožok. To sa stalo okolo 13. storočia v Rakúsku. Rožok sa od tej doby stal veľmi žiadaným produktom na raňajkovom tanieri a chleba upadol do nepohodlnejšieho svetla ako jedlo chudobnejších. V dnešnej dobe je to stále pretrvávajúci problém naprieč generáciami. Z bežného obchodového pozorovania, ktorého sponzorom sa stala moja rodina, som usúdila, že sa vždy rožky minú skôr než chleba a jeho prípadná armáda krajcov. Deti skôr zvolia polovičku rožka než krajec nakoľko rožok nemá tvrdú kôrku alebo dokonca rascové semienka (poprípade iný nezmysel, ktorý si ich zástupca nechutenstva vytipuje). Okrem toho má rožok podľa prieskumu omnoho lepšiu skladovateľnosť a samotnú manipuláciu. Aby sme dostali krajec, musíme ho odrezať od jeho matičky pôvodu – chleba. Nie je možné aby sme si natreli celý chlieb, pokladali ho za krajec a s chuťou sa do neho pustili. Jednak riskujeme nadmerné obžerstvo a jednak návštevu na pohotovosti s natrhnutou pusou, bohužiaľ vykĺbenie sánky a naťahujúcu sa kožu na ústach sme po hadovi nezdedili. Za to rožok môžeme pokojne natrieť aj v celku a zjesť si ho tak.
Súboj medzi týmito dvomi potravinami po celé stáročia nemá víťaza a ani porazeného. Je možné, že v budúcnosti sa tak stane, no nateraz sa musíme uspokojiť so silnou remízou.
8. Záver
Krajec chlebu je fascinujúca potravina, ktorá má mnoho tvári. Záleží pri ňom na všetkom, tvare, farbe, druhu, použitia... to všetko ho robí výnimočným. Bol tu s nami už pri našich prvých krokoch na matičke zemi a neustále nás sprevádza aj napriek nepríjemným súbojom po dobu svojej existencie. Krajec tu s nami vždy bol a aj keď sa nám nechce variť, stále je oporou, ktorá čaká v skrinke kým mu nevenujeme svoju pozornosť. Jedno je vždy isté, krajec tu bol, je a aj bude.
Poďakovanie
Týmto by som sa chcela na záver svojej práve poďakovať profesorke Myker Fae McGarden, ktorá zadala túto krásnu tému a dala možnosť krajcu chleba ukázať, čo v ňom je.
