Zadání soutěže

Nedávno jsem narazila na úžasnou tvorbu jedné mladé umělkyně, a její obrázky mě naprosto pohltily. Když jsem si je prohlížela, říkala jsem si, jak by se nádherně vyjímaly jako ilustrace v nějaké krásné tajemné knížce.

Celou její tvorbu (některé obrázky jsou i inspirované HP světem!) můžete vidět zde: https://www.instagram.com/lunyzart/ 

Pro tuto soutěž jsem ale vybrala konkrétně následující 4 obrázky (klikněte pro zvětšení):

A)

B)

C) 

D) 

 

Vyberte si některý ze 4 obrázků, který vás nejvíce oslovuje. Následně máte tři možnosti, co odevzdat ve vypracování:

1) Napište příběh, ke kterému by se obrázek hodil jako ilustrace. Buďte kreativní, zkuste najít něco, co vás v obrázku oslovuje, co vás bude inspirovat, a co vystihne tu krásně tajemnou atmosféru obrázku. Váš příběh bude mít maximálně 25 palců, nicméně důležitější je kvalita, ne kvantita. 

2) Vymyslete název a anotaci knížky (text, který obvykle najdete na zadní straně knižního obalu), na jejímž obalu je daná ilustrace. V anotaci (která nebude přesahovat 3 palce) by mělo jasně zaznít, o čem knížka je, a zároveň by měla dostatečně nalákat čtenáře, aby si knížku chtěl přečíst.

3) Napište báseň inspirovanou jedním z obrázků. Minimum je 8 veršů, maximum nezadávám, ale rovnou upozorňuji, že hodnotím kvalitu, ne kvantitu. Nebojte se opravdu vyjádřit emoce, které ve vás obrázek vyvolal, a nemusíte se bát ani volného verše - ocením ho mnohem více, než na sílu skládané umělé rýmy.

 

Můžete vypracovat jednu, ale i klidně všechny tři možnosti, je to na vás. Jen pamatujte na to, že 60 jednotek je maximum, co lze v soutěži udělit. Nezapomeňte mi ve vypracování uvést, který z obrázků jste si vybrali. Můžete si pro všechny možnosti vybrat stejný obrázek, nebo pro každou možnost jiný, je to na vás.

 

Těším se na vaše vypracování, a kdybyste měli jakýkoli dotaz, neváhejte mě co nejdříve kontaktovat sovou :)

Vypracování

Dobrý deň,

príbeh k obrázku D:

Rozpoviem vám príbeh, ktorý je už starý tisícky rokov a ľudská pamäť si ho dnes už len veľmi matne pamätá. Kedysi dávno pradávno, keď ešte ľudská noha bola v najväčšom rozkvete, existovali bytosti mocné a zodpovedné za chod zeme. Mnohí bohovia a ich magické bytosti spravovali jednotlivé kúsky, ktoré im pripadli. Všetko bolo v poriadku až do prehrešku jedného z bohov. Jeho meno bolo Hádes, vládca podsvetia. Nebavilo ho ako sa ľudia neustále modlia k jeho bratom a ich deťom, ako oni dostávajú obetné dary a sú velebení všetkými ľuďmi na svete. Aj on chcel ťažiť z ľudskej podstaty, a preto sa jednej chladnej noci rozhodol do ľudských sŕdc zasiať semienko závisti a hašterenia. Zo začiatku sa nič nedialo, no on trpezlivo vyčkával kým sa jeho plán uvedie do pohybu. To sa aj stalo a časom sa ľuďom znepáčila božská vláda. Nepáčilo sa im ako s ich životom manipulujú, ako ich je toľko veľa, že ak si chceli uctiť každého, treli biedu ku koncu mesiaca a zaspávali s prázdnym žalúdkom. Preto sa rozhodli bohov jedného po druhom zvrhnúť. Magické tvory vyháňali z krajiny, sochy na znak úcty ničili a hádzali do mora. Hádes sa vo svojom podsvetí tešil zo svojej slávy. Na svete vládol chaos, pri ktorom trpelo všetko na okolo. S potešením sledoval svoje dielo a užíval si pád jedného za druhým. Tešil sa keď videl ako jeho bratia a sestry padajú v bolestnej agónií zapudení  a zavrhnutí smrteľníkmi. Jediného, koho to netešilo bola jeho manželka Persefona. Jej láskavé srdce len s nevôľou pozorovalo škody, ktoré napáchal jej manžel. Prosila ho, aby prestal, aby ľudskú nenávisť zastavil a ušetril svojich bratov, no on o tom nechcel ani počuť.

Ako čas utekal, zistil, že jeho dielo sa mu začína vymykať spod kontroly. Smrteľníci nemali koho zvrhávať a poslední, ktorí ostali boli oni dvaja s jeho manželkou. Aj keď ťažil z ľudských nerestí, bol poraziteľní ako ostatní jeho bratia. V túžbe ochrániť svoju manželku a seba preto spoločne s Persefonou vystúpili na zem. Bol to pohľad, z ktorého srdce plakalo. Polia, ktoré žiarili zlatým obilím len žalostne chradli. Rieky plné rýb boli prázdne a búrlivé. Lesy plné zvierat potemneli a stromy zahodili svoje listy. Slnko sa schovávalo za mrakmi plnými dažďovou vodou. Zem bola v žalostnom stave ako ju nemal kto spravovať. Hádes vtedy pochopil, čo sa mu manželka snažila vysvetliť po toľké roky. Každý z bohov mal svoju úlohu, ktorú zastával.

V snahe napraviť svoju chybu sa vydal na Olymp. Aj jeho žiara opadla a zostali len ruiny. Bohovia oslabení a zostarnutí sedeli na svojich trónoch, pripravení na upadnutie do zabudnutia a večného blúdenia v temnote. Jediné, čo ich držalo pri živote bol slabý plamienok nádeje, ktorý horel čím ďalej tým slabšie. Videl ako okolo nich obletuje magická aura každého z nich a ako pomocou nej spravovali aspoň do malej miery to, čo im pripadlo kedysi.

Zostúpil tak Hádes znovu na zem, aby porozmýšľal nad riešením jeho prečinu. Jeho krásna manželka Persefona mu po celú dobu robila spoločnosť. Chcela svojho manžela rozveseliť, nakoľko to bolo veľmi veselé žieňa, no pri toľkej biede a smrti, ktorá ju obklopovala ani jej nebolo príliš do spevu. Zahľadela sa tak dolu krajinou. Jej oči padli na malý domček, pri ktorom bol ešte kúsok zelene. Ako keby ho držala magická sila pri živote. Naklonila hlavu aby sa lepšie prizrela tomu výjavu. Zbadala dve malé dievčatá, ktorú sa bujaro smiali a naháňali za domom. Preto obidvaja udivení podišli bližšie k onej záhrade a nemo pozorovali tú nádheru. Všade bola kopa zelene, vtáčiky štebotali a dievčatá sa len veselo smiali. Bolo to ako znamenie z jasného neba. Preto si ich Hádes nechal zavolať. Dve sestry boli svojimi protikladmi, no napriek tomu sa mali veľmi rady. Vyššia z nich sa volala Patet. Mala vlasy biele ako oblaky, pokožku ako mesiac a oči modré ako jasná obloha. Jej nálada bola veľmi premenlivá, ale aj napriek tomu sa usmievala na celý svet. Jej sestra Tenebris bola menšieho vzrastu. Mala hnedú pokožku ako drevo v lese, hnedé oči ako polia na jar a zelené vlasy ako tráva a listy stromov. Prekypovala životom a ohromnou láskou vo svojom srdci.

Bolo to ako záblesk z neba, čo obidvom bohom prebehol hlavou. Pozvali ich preto na Olymp, kde im chceli vyrozprávať celý príbeh a dať ponuku. Dievčatá najprv nedôverčivo pozorovali obidvoch dospelých stojacich pred sebou, ale po dlhšom rozhodovaní nakoniec prijali pozvanie na Olymp. Vystúpili preto na nebesá a boli uvedené do veľkej sály, ktorá kedysi bývala honosná. Hádes predstúpil pred všetkých prítomných a s najpokornejším ospravedlnením im predniesol svoj nápad. Vedel, že slávu všetkým už nenavráti, ale aby nestratili všetci svoje celoživotné dielo, navrhol im aby svoju silu rovnomerne rozložili medzi obidve dievčatá ak s tým ony sami budú súhlasiť.

Bolo to veľmi dlhé rozhodovanie plné nedôvery a strachu, no pohľad bohov na dve čisté duše, ktoré sa mali vo vzájomnej láske a úcte predsa pookrial ich srdcia a preto súhlasili. Patet a Tenebris boli veľmi prekvapené, no nakoniec prijali bremeno, ktoré sa na nich malo vzniesť. Jediné na čo sa tešili bolo to, že naveky ostanú pospolu a nerozlučné. Patet pripadla celá obloha spoločne aj s riekami a vtáctvom. Tenebris pripadlo všetko na zemi. Od polí a lesov až po hory s ich obyvateľmi. Nakoniec prišiel Hádes. Svoju moc rozdelil medzi obidve sestry rovnako, aby už žiadna nevedela ublížiť tej druhej, ako to urobil pred rokmi on. A tak na zemi zavládol pokoj a harmónia. Ľudia si svoje dve nové bohyne zamilovali a zem sa znovu zaligotala blahobytom pre všetkých.

A čo sa stalo s našimi drahými bohmi? Nuž zostúpili z nebies na zem medzi smrteľníkov a užívali si svoje posledné roky života. A Patet s Tenebris? Tak tie nám vládnu dodnes.

 

Báseň k obrázku B:

Kedysi dávno,
v lese plnom mágie,
žilo malé dievča,
s hlavou plnej fantázie.

Bledá pokožka,
zelenkavé oči,
srdce na dlani,
a v ňom mocné čary.

Pomáhala zvieratám,
niekedy aj ľuďom,
no chýbal jej spoločník,
do stretnutia s vlkom.

Jedného dňa natrafila,
na raneného vlka,
zraneného osudom,
tiekla z toho slza.

Ponúkla mu pomoc,
liečivú mágiu,
na boľavé srdce,
a hlavu tvrdohlavú.

Vlk ju odmietol,
nechcel jej veriť,
zradili ho ľudia,
netúžil sa liečiť.

Ako čas plynul,
rany sa hojili,
zrada zmizla,
spomienky skončili.

Znovu začal veriť,
vyhľadávať spoločnosť,
s dievčaťom sa zmieril,
zaliala ho spokojnosť.

Prežívali dobrodružstvá,
spoločný čas trávili,
stali sa z nich priatelia,
navzájom sa chránili.

A tak vzniklo silné puto,
medzi dvoma bytosťami,
silné ba priam nebojácne,
naprieč tými krutosťami.

Prajem príjemný zvyšok dňa,
GAR