Zadání domácího úkolu
Dnes vám zadám jen jedno slovo a je jen na vás jak se s tím poperete a zpracujete ho. To slovo je Nemoc.Vypracování
Dlho som premýšľala, akým spôsobom slovo nemoc spracovať. Mala som v hlave spôsob, akým by som to chcela, ale nič mi nenapadalo. A potom som si spomenula na jednu kapitolu jednej svojej fanfikcie. Snáď neprekáža, že jej časť použijem ako splnenie úkolu.
***
„No ty teda vyzeráš, zlato,“ skláňal sa Louis nad zababušeným Harrym a pobozkal ho na čelo. „Celý horíš. To je teda smola, ochorieť práve na narodeniny. Čo si, prosím ťa, robil?“
„N-neviem,“ tichým hlasom mu namáhavo odpovedal vyčerpaný chlapec. Triasol sa a drkotal zubami, hoci v izbe bolo teplo. Aj slepý by videl, že nie je v poriadku. „P-prepáč, že -“
„Shhh," umlčal ho palcom na perách. „Ja sa predsa nehnevám. Odpočívaj, musíš nabrať sily.“
„B-budeš tu?“ unavene sa zahľadel na Louisa sklennými očami.
„Samozrejme, láska. Ostanem pri tebe, až kým ti nebude lepšie.“
„Ďakujem,“ Harry sa unavene usmial a o chvíľu upadol do nepokojného spánku.
„Ďakujem Louis, že si prišiel,“ nakukla do izby Anne. „Som ti zaviazaná.“
„To nestojí za reč,“ usmial sa na Harryho mamu, hladiac kučeravca po ruke.
„Ale stojí, Louis. Bol si moja posledná nádej. Snažila som sa vziať si voľno, ale ako naschvál, práve dnes v noci ma nemá kto vymeniť. A Gemma má dnes a zajtra skúšky, nedalo sa jej prísť.“
„Vážne je to v poriadku, Anne, ja sa o neho rád postarám,“ pobozkal spiaceho chlapca na horúce líce a odhrnul mu spotené vlasy z čela. Napravil mu prikrývku a potichu vyšiel z izby. „Ale prečo ste mi nezavolali hneď, ako sa mu priťažilo?“ opýtal sa už na chodbe.
Keď mu prišla od Harryho správa, že sa ráno necítil dobre a tak ostal doma, neprikladal tomu nejaký veľký význam. Zrejme len prechladnutie, alebo niečo podobné, pre toto ročné obdobie typické. No keď mu Anne poobede volala, či by nemohol prísť, lebo Harry dostal horúčky a ona musí večer do práce, nezaváhal ani sekundu. Odišiel uprostred prednášky, doma si zbalil nejaké veci a utekal za svojím priateľom.
„Nechcela som ťa zbytočne otravovať,“ povzdychla si Anne. „Chodíš predsa tiež do školy a -“
„Pri všetkej úcte, Anne, toto už viac nechcem počuť,“ tvrdo ju prerušil. „Nie je to žiadne otravovanie. Práve naopak. Harryho milujem a rád sa oňho postarám, keď treba. Chcem s ním byť čo najviac.“
„Ďakujem,“ unavene sa usmiala. „Doteraz sme to vždy zvládli aj sami. Pochop, že je to pre mňa nová situácia.“
„Ja viem, ale naozaj sa nemusíte obávať sa na mňa s čímkoľvek obrátiť,“ jemne ju pohladil po ramene. „To je to najmenej, čo môžem pre vás urobiť. Rád by som vám pomohol viac.“
Bolo mu Harryho mamy ľúto. Mala toho na pleciach strašne veľa. Takmer stále bola v práci, aby mali z čoho žiť, nemala žiadny oddych, a keby nebolo jeho, tak by mala dnes večer vážny problém. Tak rád by im pomohol, ale nevedel ako, veď sám bol študent. Hoci pracoval pre agentúru, jeho príjem bol nepravidelný - predovšetkým závisel od toho, ako často a kam išiel - a pokryl akurát jeho potreby.
„Si naozaj dobrý človek, Louis. Harry má šťastie, že si našiel práve teba,“ úprimne skonštatovala Anne a objala ho.
„Vďaka,“ hlesol dojato. Hoci z Harryho rozprávania vedel, že si ho jeho mama obľúbila, takto familiárne sa k nemu ešte nikdy nesprávala. Na chvíľu ostal v pomykove, ako zareagovať, ale Anne to napokon vyriešila za neho. Pustila ho, usmiala sa a pokračovala, akoby sa nič nestalo.
„Pred chvíľou dostal liek na zníženie horúčky. Ak by mu neklesla, v kuchyni na linke sú ďalšie lieky a kontakt na doktora. Ak by bol akýkoľvek problém, volaj. Budem neustále a linke a -“
„Netrápte sa, Anne, viem, čo treba robiť,“ s úsmevom ju prerušil. „Mám mladších súrodencov. Dám na neho pozor. Nebojte sa.“
„Ďakujem.“
***
„Ty si nás teda poriadne vystrašil,“ objal Harryho jeho čiernovlasý emo kamarát. Spolu so svojím priateľom sedeli pri jeho posteli a robili mu spoločnosť, zatiaľ čo si Louis niečo vybavoval v meste. „Keď mi Louis volal, či nemôžem k tebe na dve hodinky prísť, lebo nemôžeš ostať sám doma, zľakol som sa, že si zase vyviedol nejakú kokotinu. Dva dni si nebol v škole, nikomu si nedal vedieť čo ti je. Našťastie potom z neho vyliezlo, že si len chorý, no nevládzeš sám ani vyliezť z postele.“
„Prepáč, Alex, nechcel som váx vystrašiť,“ zívol. Už ho opäť zmáhala únava. „Netušil som, že to tak vyznie...“
„To nič, už je dobre, len nabudúce dajte vedieť, čo sa deje, nech Alex zbytočne nepanikári,“ zapojil sa do debaty Zayn. Tváril sa, že je nad vecou, pravdou však bolo, že ani jemu to nebolo všetko úplne jedno. „Ani Liam nevedel, čo je s tebou, a ty ani Louis ste telefóny nebrali. Čo sme si mali myslieť?“
„Okej, nabudúce dáme vedieť. Ale... čo vlastne Louis potreboval v meste? Nechcel mi to povedať,“ zatváril sa Harry ublížene a hladil Freddieho, ktorý ležal doteraz schúlený pri jeho nohách, no práve si zmyslel presťahovať sa mu na hruď.
„To netuším,“ mykol Alex plecami, hoci opak bol pravdou. „Povedal mi len, že si potrebuje niečo vybaviť.“
„Jasné,“ uchechtol sa potichu Zayn a pobavene sa na svojho priateľa vyškieral. Alex nechcel riskovať, že niečo prezradí, tak po ňom hodil pohľad „skús niečo vykecať a viac ti nedám“ a obrátil reč na inú tému.
Priečilo sa mu Harrymu klamať, ale nemohol mu povedať pravdu. Bolo by po prekvapení. Plánovali ho dosť dlho na to, aby sa to v poslednej chvíli pokazilo. Dosť čo im to trochu skomplikovala Harryho choroba.
„A pozdravuje ťa Liam. Mrzí ho, že nemohol prísť, ale má dnes tie skúšky v autoškole,“ ukončil rozprávanie Alex.
„Ja som na to úplne zabudol,“ smutne sklopil zrak zelenoočko. „Mal by som mu aspoň napísať. Ale vôbec netuším, kde mám mobil. Snáď to vie aspoň Louis.“
„Nevadí, môžem mu potom zavolať,“ ponúkol sa Alex. „Ale radšej mi povedz ako sa cítiš. Netreba ti niečo? Piť? Nejaký liek?“
„Cítim sa, akoby ma prešiel parný valec,“ vzdychol. „Všetko ma bolí a točí sa mi hlava. A som brutálne unavený,“ zívol.
„Tak pokojne spi, nemusíš sa kvôli nám premáhať. Nie sme tu ako návšteva, ale máme na teba dať pozor a pomôcť ti.“
„Alex... Je mi to trápne, ale... Pomôžeš mi na záchod?“ očervenel Harry. „Nevydržím kým... kým sa vráti Louis.“
„Jasné, poď,“ pomohol čiernovlasý kučeravcovi na nohy. „Nemáš sa prečo hanbiť. Chyť sa ma a pekne pomaly,“ pomohol mu do kúpeľne. Cestou hodil po Zaynovi veľavravný pohľad a potuteľne sa usmial.
***
Keď sa Louis vrátil domov, Harry spal. Potichu vošiel do jeho izby a zavolal Alexa so Zaynom na chodbu.
„Ste super, chalani, čo ste mu dali, keď zaspal?“ uškrnul sa. „Kým som bol s ním ja, tak sa mu nechcelo.“
„Práveže nič. Bol už taký unavený, že zaspal sám, po tom, čo som mu pomohol na záchod.“
„Ako dlho spí?“
„Hm, hodinku? Tak nejako.“
„Super, tak do práce, aby sme to stihli pripraviť kým sa zobudí.“
***
„Alex? Zayn? Kde ste kto?“ ozval sa o polhodinu zachrípnutý hlas. „Som smädný!“ frustrovane zakričal Harry, keď zistil, že ostal v izbe sám. Kde sú všetci?
„Áno, zlato, tu som,“ vbehol do izby zadýchaný Louis. „Prepáč, musel som na chvíľu dolu.“
„Jeeej, ty už si tu?“ rozžiaril sa Harry. „Kedy si prišiel? A chalani už odišli?“
„Asi pred polhodinou, láska,“ pobozkal ho na čelo. „Super, horúčka ti klesla,“ potešil sa. „Bral si ešte nejakú tabletku?“ opýtal sa, zámerne sa vyhýbajúc odpovedi na poslednú otázku.
Harry zavrtel hlavou. „Ale som smädný, naleješ mi čaj?“
„Jasné, vydrž chvíľočku,“ usmial sa brunet, priskočil k stolu a z termosky nalial do hrnčeka zázvorový čaj. Pridal doňho za lyžičku medu, trochu citrónu a zaniesol ho Harrymu.
„Nech sa páči, maród,“ postrapatil mu spotené vlasy. „Už vyzeráš o dosť lepšie než včera.“
„Lebo sa o mňa staráš ty,“ zazubil sa Harry, oboma rukami zvierajúc hrnček, pomaly chlipkajúc z horúceho nápoja. „To sa potom rýchlo uzdravuje, vieš?“ našpúlil pery. Keď sa brunet nahol a naozaj ho pobozkal, s úsmevom pokračoval. „Aj sa už cítim oveľa lepšie.“
„To rád počujem,“ sadol si Louis k Harrymu na posteľ a pohladil ho po chrbte.
„Len škoda, že nemôžeme ísť von do klubu osláviť moje narodeniny, tak ako sme plánovali. Ani nevieš ako som sa tešil, že konečne budem môcť piť,“ smutne sa usmial.
„No piť teraz nemôžeš, to je jasné, ale kto povedal, že tie narodky neoslávime?“ žmurkol Louis a natiahol k Harrymu ruky. „Chyť sa ma okolo krku.“
„Prečo?“ Harry nechápavo nadvihol obočie.
„Nepýtaj sa a urob, čo ti hovorím. Ja nehryziem.“
Harry sa podvolil, chytil Louisa okolo krku, na čo sa o sekundu ocitol neočakávane v jeho pevnom náručí. Vypískol, zaboril si hlavu do jeho hrude a pevnejšie sa k nemu privinul.
Louis s Harrym na rukách pomaly zostupoval dolu schodmi do obývačky. „Myslíš, že sa zvládneš postaviť, alebo chceš byť radšej na rukách?“ nežne sa opýtal Louis, keď boli takmer dolu.
„Radšej na rukách,“ zamumlal Harry zahanbene. „Trošku sa mi točí hlava.“ Na okamih zavrel oči a nasával brunetovu vôňu.
„Veľa šťastia, zdravia, veľa šťastia, zdravia, veľa šťastia milý Harry, veľa šťastia, zdravia!“ ozval sa odrazu z obývačky zborový spev.
Harry sa tak zľakol, že takmer vypadol Louisovi z náručia. Iba sprievodcove rýchle inštinkty zabránili tomu, aby sa mu nevyšmykol a neskončil dolámaný na poslednom schodíku.
„Ja.. vás... Zabijem... takýto infarkt,“ mrmlal si popod nos, lapajúc dych. No keď otvoril oči, takmer zabudol dýchať. Celá obývačka bola slávnostne vyzdobená. Zo stropu videli rôzne balóniky, stužky a rôzne ozdoby. Na jedálenskom stole trónila obrovská torta v tvare srdca a fotkou Harryho a Louisa, ako sa spolu objímajú a oči majú len jeden pre druhého. Všetko to sledoval s otvorenými ústami a rozžiarenými očami. „Zlož ma dolu, prosím,“ požiadal. Louis ho opatrne postavil na slabé nohy a pridržiaval ho, aby nestratil rovnováhu. „To je... Krásne. Ďakujem,“ dojato zašepkal. Ani vo sne si nepredstavoval, že sa dočká takého prekvapenia. „To je... Ešte lepšie ako oslava v Azyle.“
„To si myslím. Plánovali sme to niekoľko týždňov,“ pristúpil k nemu so smiechom Alex a zovrel ho v objatí. „Všetko najlepšie, Hazzy. Vitaj medzi nami, dospelákmi,“ pobozkal ho na čelo a vtisol mu do ruky malý balíček. „Odo mňa a Zeeho. Ak by ste sa náhodou po večeroch s Louisom nudili.“
„Ďakujem,“ so slzami v očiach poďakoval dojatý Harry a balíček odložil stranou. Ani sa nenazdal a už pred ním stál vysmiaty Zayn.
„Všetko najlepšie, Harry,“ potriasol mu rukou a kamarásky ho poplácal po ramene. „Dúfam, že sa ti bude náš darček páčiť,“ uškrnul sa.
„Začínam sa báť, čo tam je,“ šepol Louisovi, ktorý ho stále držal aby sa mu nepodlomili kolená. Brunet sa potichu uchechtol a pohladil ho po chrbte.
„Mami,“ vzlykol zelenoočko prekvapene, keď sa pred ním odrazu objavila Anne. „Ty nie si v práci?“
„Myslíš, že by som si toto mohla nechať ujsť? Dospelácku oslavu môjho malého Harryho?“ usmiala sa cez slzy a silno syna objala. „V práci mi dnes našťastie vyšli v ústrety. Tak všetko najlepšie, miláčik,“ pobozkala syna na líce. „Nemám síce pre teba špeciálny darček, ale odsúhlasila som tie Louisove,“ sprisahanecky žmurkla na priateľa svojho syna. „Aj keď ma to stálo dosť sebazaprenia,“ šepla Harrymu do ucha.
„Ďakujem, mami, ľúbim ťa.“
Ničomu nerozumel, ale dúfal, že mu to Louis včas objasní. No nemal čas sa tým zaoberať, lebo ho čakal posledný gratulant.
„Gemm,“ vypískol nadšene, keď sa pred neho postavila jeho sestra s obrovským úsmevom.
„Všetko najlepšie, bráško,“ objala ho. „Už si veľký chlapec, tak sa podľa toho správaj. A aby si nepovedal, že si odo mňa nič nedostal, priniesla som ti aspoň takú maličkosť,“ žmurkla na Alexa, ktorý pristúpil k Harrymu s veľkým darčekovým košom. „Nemyslím, že by si mal s Louisom málo sladký život, ale osladiť si ho môžeš vždy,“ pobozkala brata na líce.
„Ďakujem, sestrička, mám ťa rád,“ pritúlil sa k o nieco vyššej blondínke. Už tu chýba iba Liam a boli by tu všetci, ktorých mám rád, sklamane si pomyslel. Vtom sa ozval zvonček.
„Idem otvoriť,“ vyskočil Zayn a utekal k dverám. O chvíľu sa vrátil v prítomnosti hnedovláska s čokoládovými očami.
„Stihol som to?“ uškrnul sa Liam.
