Zadání semináře

Vyberte si:

1. Vyberte si jeden ze způsobů, vytvořte vlastní dračí vejce a pochlubte se výsledným výtvorem. Budu požadovat alespoň dvě fotky. Jednu během tvorby se jmenovkou, druhou s hotovým výrobkem.

 

Pokud nemůžete sehnat polystyrénové vajíčko, můžete použít modelínu, bramboru či si jinak poradit.

 

2. Nebo se vciťte do role právě se líhnoucího dráčka a napište mi o tom příběh, tak na min. 4 palců.

 

Máte sice volné obě varianty, ale seminář je na výrobu dračího vejce a je dost způsobů jak vajíčko jako takové nahradit, pokud nechcete objednávat. Proto bych raději viděla vaše dračí vejce, ale ani za příběh se zlobit nebudu.

Hodně štěstí!

Vypracování

Zdravíčko!

Kvôli zdravotným veciam som si bola nútená vybrať zadanie 2.

 

Tma ma obklopuje. Presnejšie tma a teplo ma obklopuje. Presne to som si myslel, keď som prvýkrát začal vnímať zvuky okolo seba. Pravidelné nádychy a výdychy, sem-tam nejaký ohlušujúci rev, no v mojom temnom svete bol počuť tlmene. Snažil som sa za ním ťahať, ale vždy ma niečo pevné zastavilo. Ako keby ma držala neviditeľná sila v mojom tmavom svete. 

Bol som veľmi trpezlivý a skúšal sa každý deň natiahnuť za tou čarovnou bariérou, ktorá ma delila od hlasu mojej matky. Cítil som jej prítomnosť a aj to, ako ma zahrievala. Chcel som byť už pri nej a spoločne s ňou putovať temným svetom. Ale bol on v skutočnosti temný? Alebo to bolo len moje malé väzenie? Vtedy som sa rozhodol! Musím sa skúsiť prejsť za magickú bariéru!

Natiahol som sa proti tmavej stene a z celej svojej sily do nej narazil. Nič sa však nestalo. Skúsil som to preto znovu, no o niečo silnejšie. Myslel som si, že to zas ostane bez výsledku, keď mi do mojich zmyslov udrel nový vnem. Bol to len malý prúžok niečoho svetlého. Ťahal som sa za ním a znovu udrel. Prasklina v mojej tme sa opäť zväčšila a malý prúžok chladu zavial mojou škrupinou. Na moment som sa zastavil a len skúmal. Je to nový svet? Bude to moje nové väzenie? Tieto otázky podnietili moju zvedavosť.

Len chvíľku mi trvalo, kým som sa rozhodol znovu udrieť do svojej nádeje na svetlejší svet. Nadšený s každým úderom a zväčšujúcim svetlom som do steny svojho väzenia mlátil hlava nehlava. Bez toho, aby som sa vzdal, až celá moja tmavá škrupina praskla a mňa zalialo svetlo.

Bol som slobodný. Moje oči zaplavilo pichľavé svetlo, no tentokrát plné farieb. Len čo som si privykol, sediac vo svojej škrupine, uvidel som ju. Svoju dračiu matku, ktorá revom oznamovala môj príchod ostatným drakom.

GAR