Zadání domácího úkolu

Napište pohádku minimálně na stránku a pokud můžete, přečtěte ji nějakému škvrněti. Jeho reakci mi sem pak napište. Pokud před vámi raději všechna škvrňata utekla, zkuste se vrátit do dětských let a napsat vaši reakci, kdyby vám někdo dal přečíst takovou pohádku. Mnoho štěstí.

Vypracování

Príbeh o princeznej ktorá prekonala strach z neznáma. 

 

Malé dievčatko menom Emma sedelo pri veľkom okne a smutne hľadelo von. Jej nová školská taška, ktorú s mamou nedávno kúpili v obchode, ležala na zemi vedľa okna. Emma sa na ňu občas pozrela a zamračila sa. Hoci mal byť dnešok jej prvým dňom v škole, necítila vzrušenie, ale smútok a strach z neznámeho, do ktorého musí vstúpiť, či chce, alebo nie.

Emma smutne prstom prechádzala po skle okna a kreslila naň nervózne kruhy. Zo zamyslenia ju však vytrhol mamin hlas. Otočila sa a uprela na ňu svoje veľké modré oči. Mama sa k nej posadila a s láskavým úsmevom sa spýtala

"Čo sa deje, zlatíčko?"

Emma iba zažmurkala. "Ja nechcem ísť do školy... Chcem zostať tu s tebou. V škole budem sama..." šepla potichu.

Mama sa na ňu smutne pousmiala a pozrela von oknom. Po chvíli ticho prehovorila "Emma, vidíš tamto hniezdo na strome?"

Emma pozrela jej smerom a uprela pohľad na hniezdo. "Áno… Sú tam malé vtáčiky."

Mama sa usmiala. "Áno, máš pravdu. Ale vieš, čo sa s nimi stane, keď príde ich čas?"

Emma naklonila zvedavo hlavu na stranu. "Čo sa s nimi stane?" spýtala sa zvedavo.

"Ich mamina ich naučí lietať. Zo začiatku sa boja, pretože ich krídla sú slabé, ale ich mama vie, že raz zosilnejú… a odletia z hniezda."

Emma pozorne počúvala maminine slová. "Ale… čo ak spadnú?" opýtala sa vystrašene.

Mama sa natiahla a jemne pohladila dcérine hnedé vlásky. "Možno párkrát zakolíšu, ale vždy sa znova odrazia. Keď prvýkrát roztiahnu krídla a pocítia vietor… už nikdy nebudú chcieť zostať v hniezde. Vieš, čo to znamená?"

Emma sa na chvíľu zamyslela. "Že aj ja môžem lietať?"

Mama prikývla. "Presne tak, zlatko. A ja som tvoje hniezdo. Vždy sa sem môžeš vrátiť. Ale aby si rástla a silnela, musíš roztiahnuť krídla."

Emma chvíľu rozmýšľala a nervózne si hrýzla pery, potom sa pomaly postavila, vzala si školskú tašku a pevne ju zovrela v rukách. "Chcem lietať… aj keď sa bojím... Chcem vedieť lietať!" povedala tichým, no odhodlaným hlasom.

Mama sa na ňu nežne usmiala, pevne ju objala a pobozkala ju na čelo. "A budeš… Jedného dňa preletíš aj tou najťažšou prekážkou. A ja tu vždy budem, v hniezde, čakať na teba…" povedala a po tvári jej stekla slza.. slza zmiešaná z hrdosťou, šťastím a aj strachu. Rýchlo ju však zotrela a usmiala sa na svoju dcéru.

Zrazu Emma ukázala prstom na okno a veselo vykríkla "Mami, mami, aha! Tie vtáčiky lietajú! Oni lietajú!"

Mama otočila hlavu k oknu a sledovala, ako malé vtáčiky skutočne plachtia a poletujú okolo stromu. Po tvári sa jej rozlial široký úsmev. Potom sa pozrela na svoju dcéru a v duchu si pomyslela

Aj ty raz vyletíš... a ja tu budem, keď ma budeš potrebovať, miláčik...

 

Koniec.

 

 

Dúfam, že sa príbeh páčil, viem, že to malo byť skôr niečo napr. o princeznej, ale ja som to poňala skôr... trochu inak.

Čiže skôr princ je Mamina a princezná je jej dcéra. 

Žila som v okolí, nemala žiadne dieťa, iba sesternica, ktorá mala 14, a povedzme, že po prečítaní mi na to povedala "je to fajn.. " Čiže sem asi radšej napíšem, ako by na to mohlo reagovať dieťa.

Osobne si myslím, že pokiaľ by sa mu to čítalo pred začatím prvého ročníka v škole, dieťa by mohlo byť pokojnejšie a nemuselo by sa tak báť vkročiť do neznáma, čož by mohlo rozvíjať jeho sny, ktoré by si plnilo v budúcnosti aj napriek strachu z neznáma... Čiže som sa snažila vytvoriť príbeh, ktorý bude poučný, emocionálny a poukáže na to, že aj rodičia sa predsa len boja... keď mama ide dať prvýkrát dieťa do škôlky či školy, je to pre ňu tiež vnútorne náročné.

 

Tak dúfam, že som úlohu splnila a že sa vám páčila :). Prajem vam pekný zvyšok dňa alebo večer.