Zadání domácího úkolu
Podívejme se na zoubek magickým místům ve Spojeném království. Kreativně zpracujte některé z míst, která jsme si dnes představili, popřípadě najděte jiné, které vás něčím zaujme. V takovém případě nezapomeňte připsat, čím je místo kouzelné: žijí tam nějací kouzelní tvorové? Sídlí tam slavný kouzelník?
NEvybírejte si ovšem místa v Londýně.
Můžete psát, kreslit, básnit, tvořit… Texty a básně ať jsou prosím v minimálním rozsahu uvedeném ve školním řádu, k obrázkům a tvoření připojte i podpis.
Vypracování
Dobrý deň, slečna,
Pokojné ticho preťal ohromný náraz. Tak silný, že ho pocítili aj na vzdialnom konci ostrova. Rozbité dvere vesmírnej lode vypadli s prudkým nárazom na zem a vo dverách sa potácavým krokom objavila drobná postava. Opierala sa o okraj miesta, kde sa ešte pred chvíľou nachádzali dvere a z ťažka predýchavala. Na tvári mala niekoľko škrabancov, ktoré krvácali. Odrazu sa prudko otočila a zamierila do vnútra lode.
"Ramish?" zavolala a snažila sa zorientovať v zaprášenom priestore. "Ramish, si v poriadku? Kde si?" Sidhe sa pomaly posúvala po troskách a rukami hľadala čokoľvek, čoho by sa mohla chytiť. Odrazu zastavila: "Ramish!"
Kľakla si k postave, ktorá nehybne ležala zahádzaná kopou trosiek. Triasla s drobným mužom, ktorý bol iba nepatrne väčší od nej. No ten zostával stále nehybne ležať.
"Pomooooc, počuje ma niekto?" kričala zúfalo na okolie, no odpoveďou jej bolo iba ticho. Nikde ani náznak pohybu. Čo ten náraz nikto nepočul? S vypätím posledných síl sa jej podarilo vytiahnuť svojho partnera von z lode na trávnatú plochu a jej telo dopadlo vedľa neho.
Prebrala sa na ostrý lúč svetla, ktorý jej zasvietil do očí. Slnko práve vychádzalo nad obzor a vzduch okolo sa začal zohrievať.
"Ramish?" otočila sa k stále nehybnému mužovi. Teraz na svetle videla, že má na tvári veľký škriabanec, ktorý sa ťahal cez krk a končil až na ramene.
Sidhe zašmátrala vo vrecku a po chvíli hľadania vytiahla malú fľaštičku. Tekutina preblikávala jemným svetlom. Zdalo sa, akoby zhasínalo.
"Je rozbitá," povedala sklesnuto. Od havárie uplynuli už minimálne 4 hodiny a ona vedela, že ak chce Ramisha zachrániť, musí konať rýchlo.
"Neboj sa, zoženiem ti pomoc." Sidhe pobozkala Ramisha a vstala.
Prvý krát od stroskotania sa poriadne poobzerala po okolí.
"Toto miesto je... Nádherné!" vydýchla Sidhe.
Okolo vraku ich lode sa po dopade vytvorili symetrické kruhy, ktoré jej pripomínali akúsi keltskú svätinu. Odbivovala okolitú krajinu a čudesné pohoria. Príroda bola nedotknutá, plná živých farieb a vôní a pôsobila nadpozemsky aj pre stvorenie, ako je víla. Sidhe cítila, že toto miesto je nabité mágiou.
No zdalo sa, že je úplne opustené. Tu pomoc tak ľahko nezoženie. Musí to zvládnuť sama.
Prišla ku kryštáľovo čistému vodopádu.
"Vília voda!", zajasala Sidhe. O liečivej sile vílej vody vedela všetko. Je to základ pre všetky liečivé elixíry, ktoré vílý poznajú.
"Teraz potrebujem kvet asfodelu." Zrak jej padol na vrchol vysokej strmej skaly. V tej chvíli si uvedomila, že jej krídlo je zlomené. Zvládne let? Pomaly opatrne roztiahla krídla a vzniesla sa nad zem.
"Au", vypískla s bolesťou v hlase a s jemným trhnutím dopadla na zem.
"To zvládnem!", povedala odhodlane a znovu vylietla. Tento krát letela vyššie, ale po chvíli znovu bolestivo spadla. Nahnevane si sadla na zem a tvár si položila do dlaní.
V tom ju niečo pošteklilo na nohe.
"Skorocel, to je ono!" Víla si obmotala krídlo dlhým listom skorocelu a ihneď cítila, ako jej bolesť ustupuje.
Znovu sa odhodlane postavila. "Už idem, Ramish." A vzlietla.
Keď sa vrátila k Ramishovi, bol už úplne bledý. Rýchlo mu dala napiť zázračnej tekutiny, ktorá tento krát žiarila tak, že jej svetlo bolo jasne vidieť aj počas pravého poludnia.
Ticho.
Dokonca sa zdalo, že aj listy na stromoch sa prestali hýbať. Doteraz prázdny ostrov sa teraz zdal ešte opustenejší. Jediným pohybom na celom ostrove bolo len prudko búšiace srdce Sidhe, ktoré jej išlo vyletieť z hrude.
Nezvládla to.
Po líci jej začali stekať slzy, ktoré ale nemali jej typické dúhové odtiene. Tentokrát nabrali čiernu farbu.
Sedela s tak ťaživým pocitom, aký ešte nepoznala. Sidhe sa pozerala na oblohu a modlila sa k bohyni Skye. Zatvorila oči a v tom na líci zacítila niečo studené.
Ramish mal stále zatvorené oči, ale ruku mal natiahnutú a zotieral slzy z tváre Sidhe.
Takto víly objavili magický ostrov Skye. Hovorí sa, že tam víly Sidhe stále sú, starajú sa oň a chránia ho. Aj preto vyzerá toto miesto tak magicky. Keď sa prechádzate po jeho lúkach, horách či popri vodopádoch, všade budete cítiť ich dotyk. A keď sa v správnom smere prejdete okolo kruhov v zemi a máte čisté srdce, zjavia sa vám a splnia vám vaše najväčšie želanie.
(Obrázky sú požičané z mudlovskej pavučiny)
Majte sa krásne,
Berti
