Zadání domácího úkolu

V hodině jsme navštívili Továrnu na čokoládu. Popište mi, co jste viděli, co vás zaujalo a nebojte se psát i o věcech, které tak moc nesouvisí s žábami. Já jsem z nich vždycky tak odvařená, že si nestihnu všímat toho (jistě velmi zajímavého!) zbytku.

Fantazii se meze nekladou, délce ano. Lze připojit i ilustraci, ale není podmínkou. Maximum je 10 palců. 

Vypracování

Navštívili sme továrňu na čokoládu. Najvoňavejšie miesto na svete, aké som kedy videl. Všade to voňalo ako kakao, cukor a rum. A ešte niečo. Prepálené kúzlo. Pán Wonka, továrnik, nás tam trochu previedol. Bol to sympaťák. Tie jeho okuliare musím mať.

Všade tiekli potoky a sypali sa vodopády čokolády, cukríkov a oplatiek. Jazdil tam dokonca vlak plný sladkostí. Najviac ma zaujala profesorka Barbara. Sotva sme vošli do miestnosti, kde sa vyrábali čokožabky, začala sa chovať… no, povedzme dosť nadšene. Vôbec si nevšímala výkladu pána Wonky o tom, ako sa žabám vdychuje život kúzlom. Otočil som však pozornosť späť k pánovi Wonkovi, ktorý rozprával akoby tým žil. Odrazu ma zaujal jeho šokovaný pohľad. Tak som otočil hlavu tiež.

Zistil som, že pánovi Wonkovi padla sánka z nejakého votrelca, ktorý sa mu pustil do čokožabiek ako posadnutý. Sfanatizovane trhal a otváral krabičky a kradol z nich žabky, ktoré si pchal do vreciek. Musel mať na ne strašnú chuť. Nikdy v živote som nič podobné tomu nevidel. A potom som si uvedomil, kto to je.

Naša profesorka! Očervenel som. Vypadala u toho naozaj posadnuto. Oči dokorán, jazyk vonku, čokoláda v ruke i vo vlasoch. Žabky sa z vreciek pokúšali utiecť, ale profesorka bola rýchlejšia.

Umpa Lumpovia i študenti na ňu len s úžasom hľadeli a pan Wonka sa snažil zachovať profesionálny úsmev, i keď to skôr vypadalo, že by si najradšej jednu žabku napchal do oka, len aby to nevidel.

Jeden spolužiak povedal, že nikdy nevidel nikoho tak zapáleného pre výučbu. Ja si ale myslím, že profesorka jednoducho berie čokoládu vážnejšie než ktokoľvek iný.

Celkovo to bola skvelá exkurzia. Dozvedeli sme sa, že čokožabky sa vyrábajú s maximálnou starostlivosťou, kúzlom proti roztečeniu a nakoniec im kúzelník vdýchne život. Že čokoláda sa medzi mudlov do Európy dostala až v 16. storočí. Ale i napriek tomu si budem hlavne pamätať ten pohľad na profesorku, ako s tým jej výrazom pchá žabky do vreciek.